Daňová kontrola ako nástroj likvidácie
Právna úprava zákona o správe daní a ďalších súvisiacich noriem má hrubé nedostatky. Praktiky využívané pri daňových konaniach sú protizákonné!
Už v minulosti sme poukázali na nezákonné postupy, ktoré sú často využívané kontrolnými orgánmi za účelom likvikácie nepohodlných subjektov, priemyselnú špionáž, odstráňovanie konkurencie a podobne.
Na jednej strane tieto normy zločin podporujú, na druhej ho nedokážu efektívne potláčať.
Preto Vám v nasledujúcich týždňoch postupne prinesieme celú sériu informácii a názorov na to, ako priebiehajú jednotlivé konania, zobrazíme rôzne situácie a so súhlasom daňových subjektov zverejníme aj rôzne daňové kauzy.
Prednedávnom sa rôznych médiach objavili články, ako napr. kauza vibrátor, ktoré boli vtipné, no pravý dôvod prečo niekto proti správcovi dane konal takým spôsobom z prvého pohľadu známy nebol.
Až bližšie skúmanie kauzy prinieslo na povrch informácie, že daňový subjekt (ktorý túto kauzu stvoril) vedie so štátom rôzne súdne spory, kde je predpoklad, že štát bude musieť uhradiť za škodu spôsobenú svojimi zamestancami. Preto, aby sa žalobca (daňový subjekt) spravodlivého súdu nedočkal, boli vydané interné pokony, aby sa správne orgány chovali tak, aby tento subjekt postupne zanikol ešte predým, ako o jeho nárokoch proti štátu rozhodol súd a zločin zostal nepotrestaný.
Takéto prípady sa riešia tak, že správca dane vyrubí dodatočné dane, rôzne pokuty a podobne a to v takej výške, ktorú za normálnych okolností daňový subjekt nie je schopný uhradiť. Súdne konanie proti nezákonnému rozhodnutiu správcu trvá neraz aj 2 - 5 rokov. Medzitým správca dane vykoná exekúciu, alebo podá návrh na výmaz subjektu z obchodného registra z dôvodu, že subjekt nehradí svoje záväzky - teda subjekt sa zlikviduje ešte predtým, ako by sa dočkal spravodlivého rozhodnutia súdu o likvidačných pokutách či zvýšeniam daní, ktoré mu správca dane vymeral.
Typickým príkladom sú rôzne nezákonné, najmä námatkové, daňové kontroly - nie je totiž možné daňovú kontrolu vykonať svojvoľne - vždy musí existovať určité podozrenie, ktoré dá podnet na vykonanie kontroly. Predovšetkým však každému subjektu, u ktorého sa kontrola ide vykonávať, musia byť známe skutočnosti prečo sa ide vykonávať a aj to čo konkrétne sa ide preverovať. O tom existujú už desiatky rozhodnutí prevažne vo vyspelých a kultúrnych krajinách. Na Slovensku tomu tak nie je!
Takým je nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I ÚS 1835/07, kde sa rozbehla diskusia o ústavnosti vykonávania náhodnych, resp. námatkových daňových kontrôl. Svoj nález Ústavný súd odôvodňuje tým, že zahájenie daňovej kontroly bez uvedenia konkrétnych dôvodov je neprípustným porušením autonómnej sféry jednotlivca a preto je realizácia právomoci správcu dane v rozpore s čl. 2 odst. 2 Listiny základných práv a slobôd. Argumentované je aj tým, že akceptáciou celkom voľnej úvahy správcu dane o tom, či začne daňovú kontrolu, by tento postup bol založený na "prezumpcii viny", resp. na predpoklade, že každý daňový subjekt skrátil svoju daňovú povinnosť.
Na nasledujúcom videu si môžete pozrieť ako sa vykonávajú "opakované" daňové kontroly, resp. ako sa zneužívajú a prečo sa je im ťažko brániť. Neostáva nám len súhlasiť s názorom JUDr. Ernesta Valka - Slovensko je v právnom nevedomí.